Reformácia je hnutie za reformu cirkvi v 16. storočí. V roku 1517 nemecký mních Martin Luther pribil 95 výhrad na dvere chrámu vo Wittenbergu. Kritizoval cirkev za bohatstvo, moc a hlavne za predaj odpustkov (listiny, ktoré mali za peniaze odpustiť hriechy).
Hierarchia katolíckej cirkvi: pápež → kardináli → biskupi → kňazi → veriaci. Po reformácii sa kresťanstvo rozdelilo na tri hlavné vetvy: pravoslávnu (oddelila sa už v 11. storočí), katolícku (latinská, na čele pápež) a novú protestantskú/evanjelickú cirkev (16. storočie, vznik po Lutherovi).
17. storočie prinieslo veľké zmeny: 30-ročná vojna (1618–1648) — náboženský konflikt medzi katolíkmi a protestantmi. Z kolónií prúdi bohatstvo, rastie vzdelanosť (univerzity, školstvo), vznikajú nové výrobné postupy a prvé zámky.
V stredoveku remeselník vyrobil celý výrobok sám — pomaly, ale kvalitne (a drahšie). V novoveku prichádza manufaktúra: každý pracovník robí len jednu časť výrobku — deľba činností. Výroba je rýchlejšia. Potom prichádza fabrika — továreň so strojmi.
Z kolónií dovážali lacné suroviny, v Európe vyrábali drahý tovar a vyvážali ho späť — obrovský zisk. Z Ameriky prišli zemiaky, paprika, paradajka a kukurica. V poľnohospodárstve sa zavádza striedavý systém (výmena plodín na poli). Pracovníci dostávajú mzdu — končí sa poddanstvo.
Absolutizmus = panovník má absolútnu moc, sám rozhoduje o všetkom. Šľachta sa stáva jeho zamestnancami. Platí pravidlo „čia krajina, toho náboženstvo" — vieru obyvateľov určuje panovník. Z Afriky sa do amerických kolónií dováža lacná pracovná sila (otroci).
Osvietenstvo = vek rozumu. Centrá: Paríž a Londýn. Hlavné myšlienky: sloboda, rozum nad povery, veda. Vznikajú nové vynálezy (vakcinácia, parný stroj) a reformy. Dôležitý je pojem encyklopédia — súbor vedeckých informácií, podporuje vzdelanosť. Panovníci ju podporujú (chcú vzdelaných poddaných).
Osvietenský absolutizmus = panovník vládne sám, ale robí reformy podľa rozumu. Príklad: Mária Terézia v habsburskej monarchii — reformy školstva, daní, armády. Deizmus = viera, že Boh existuje, ale do sveta nezasahuje — svet beží sám podľa zákonov.
Zlomová bitka pre Uhorsko. Osmanská ríša (na čele sultáni z rodu Otomanov) postupovala na sever — v roku 1453 obsadila Konštantínopol (Západ nereagoval). 29. 8. 1526 sa pri Moháči stretla uhorská a osmanská armáda. Totálna porážka, smrť kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. Uhorsko stratilo samostatnosť. V roku 1683 boli Osmani porazení pri Viedni.
Predstav si to ako reťaz dominových kociek. Reformácia (1517) rozhádže náboženskú jednotu Európy → o 100 rokov neskôr 30-ročná vojna (1618–48). Súčasne sa mení ekonomika: kolónie → manufaktúra → fabrika. Panovníci tieto zmeny využívajú a centralizujú moc — absolutizmus. A nakoniec ľudia začnú premýšľať a hovoriť: „Možno by sme to mali robiť rozumom" → osvietenstvo. Bitka pri Moháči (1526) je v tomto všetkom regionálny zlom — Uhorsko padá pod Habsburgovcov a Osmanov na ďalších 150 rokov.