Renesancia, objavy a nový svet

🏛️ Talianske mestské štáty

Z obchodníckych osád pri pobreží vznikli mestá — centrá obchodu. Rozrastaním sa menili na mestské štáty, ktoré mali rozsah jedného mesta. Pri pobreží ich bolo veľa (obchod, moreplavba), vo vnútrozemí málo.

• Mestské štáty: Pisa, Janov, Florencia, Neapol, Benátky
• Bohatstvo z obchodu, moreplavby a remesla
• Na čele stála mestská rada, no skutočnú moc mali bohaté rody — napr. Mediciovci vo Florencii
• Umenie, kultúra, architektúra po vzore ant. Ríma
• Mestské štáty vzájomne súperili a bojovali medzi sebou

🎨 Renesancia a humanizmus

Obyvatelia mestských štátov obdivovali antiku. Vznikla renesancia — historická a umelecká epocha — a humanizmus — myšlienkové hnutie kládúce dôraz na človeka.

Renesancia = objavovanie antických ideálov. Stavby pre ľudí: kostoly, námestia, zvonice.

Kľúčové osobnosti:

• Výtvarné umenie Leonardo da Vinci (umelec + vedec), Michelangelo, Donatello
• Vynález Johann Gutenberg — kníhtlač
• Filozofia Thomas More, Erazmus Rotterdamský
• Vesmír Mikuláš Koperník — heliocentrizmus, Galileo Galilei ho potvrdil

Zaalpškí humanisti — cestovali po Európe a šírili humanistické myšlienky za Alpy (mimo Talianska).

🚢 Zámorské objavy

Objavy európskych štátov mimo Stredozemné more a následné objavy nových krajín. Obdobie: 15.–16. (až 17.) storočie. Hlavní aktéri: Portugalci, Španieli, Taliani.

Príčiny:

• 1453 Pád Konštantínopolu — Turci prerušili hodvábnu cestu
• Konkurenčný boj medzi štátmi navzájom
• Túžba po poznaní zeme
• Cieľ: nájsť nové cesty k tovarom Orientu (textil, korenie)

Predpoklady: lode nového typu (karavely, karaky = galeóny), námorné zručnosti, kartografia, astronómia, navigačné prístroje (kompas, kvadrant), konzervovanie potravín, postupné mapovanie známych oblastí.

Hlavní objavitelia:

• 1488 Bartolomeo Diaz — Mys dobrej nádeje (Afrika)
• 1492 Krištof Kolumbus — doplával do Ameriky
• 1498 Vasco da Gama — objavil námornú cestu do Indie
• 1519–1521 Ferdinand Magellan — prvá plavba okolo sveta, dokázal že Zem je guľatá

Amerigo Vespuci vykreslil mapu Ameriky — podľa neho je pomenovaná.

1453 = začiatok novoveku. 1526 = dôležitý dátum (kontext poznámok).

✅ Dôsledky zámorských objavov

Pozitívne:

• Objavenie nových kontinentov
• Rozvoj kartografie
• Rozvoj obchodu
• Nové plodiny: korenie, káva, čaj, tabak, ovocie

Negatívne:

• Šírenie chorôb medzi pôvodným obyvateľstvom
• Zlacňovanie kovov (prílev zlata a striebra z Ameriky)
• Otroctvo

⚔️ Objavitelia a objavovaní — dobyvačné výpravy

Prvé výpravy mali za cieľ objavovať. Neskôršie výpravy boli už dobyvačné. Nový svet = Amerika.

Ciele dobyvačných výprav:

• Získať drahé kovy
• Získať otrokov (hl. Afrika)
• Získať územia (kolónie)

Typická bola krutosť kolonizátorov, rabovanie a neúmyselné šírenie chorôb (Belgičania boli obzvlášť krutí).

• 1519–1521 Hernando Cortez (guvernér) zničil ríšu Aztékov — Mexiko, vyspelá kultúra 12.–16. st. Španieli ríšu vyrabovali a rozvrátili, zvyšok umrel na choroby.
• 1531 Francisco Pizarro zničil ríšu Inkov — Južná Amerika, Peru, 11.–16. st. Španieli ríšu vyrabovali, obyvateľstvo umrelo na choroby.

⛓️ Obchod s otrokmi

Európsky obchod s otrokmi z Afriky — smeroval na európsky trh aj do kolónií. Existoval aj arabský obchod s otrokmi (s kresťanmi).

• Trvanie: 15.–19. storočie (cca 15 miliónov ľudí)
• Cenu určovali: vek a zdravie, pohlavie, zručnosti
• Predaj otrokov bol postupne zrušený v 19. storočí

🌍 Delenie sveta

O moc nad svetom bojovali spopočiatku najmä Španielsko a Portugalsko — vzájomne si zavadzali a svet si rozdelili. Neskôr sa pridali aj Briti, Francúzi a Nizozemci (dnes Holandsko).