Od 12. storočia začali na severe Apeninského polostrova (dnešné Taliansko) vznikať mestské štáty — malé samostatné mestá, ktoré si vládli sami. Kým v zvyšku Európy existovali rozsiahle ríše s dedičnými kráľmi, tu vládli mestské rady volené z obyvateľov. Niektoré mestské štáty boli dokonca republiky. Najznámejšie boli Pisa, Janov, Florencia, Neapol a Benátky.
Zdrojom sily mestských štátov bol obchod a remeselná výroba. Remeselnici vyrábali drahé a vo svete žiadané výrobky: hodváb, súkno a kryštáľové poháre. Obchodníci predavali tovar po celom svete — obchodovali s Arabmi aj so severnou Európou. Najvplyvnejšími obyvateľmi boli bohatí obchodníci, majitelia dielní a remeselnici, nie šľachtici. Bohatstvo im umožňovalo stavať luxusné domy a kupovať umelecké predmety.
Najvplyvnejšou rodinou vo Florencii boli Mediciovci. Vybudovali bankové služby, ktoré sa stali najdôležitejšími v Európe. Cosimo de Medici a jeho syn Lorenzo Nádherný sa stali panovníkmi Florencie a zároveň najväčšími podporovateľmi renesančných umelcov.
Renesancia (znovuzrodenie) je epocha 14.–16. storočia, ktorá nadviazala na antické ideály po tisícročnej stredovekej prestávke. Umelci a stavitelia napodobňovali ant. architektúru, sochárstvo a literatúru — vzorom bola rímska a grécka kultúra. Humanizmus je filozofický smer v rámci renesancie s dôrazom na človeka, ľudské schopnosti a prírodné vedy. V stredoveku dominovala teológia (veda o Bohu), humanisti chceli reformovať kresťanstvo a skúmať človeka a prírodu.
Od druhej polovice 15. storočia sa renesancia šírila do celéj Európy. Talianski umelci cestovali do zahraničia, princezné a dcéry šľachticov sa vydávali na zahraničné dvory. Na uhorský dvor priniesla renesanciu neapolská princezná Beatrice, manželka kráľa Mateja Korvína. Na Slovensku je príkladom Thurzovský palác v Bytči (palatín Juraj Thurzo). Fazetový palác v Kremli (Moskva) dokazuje, že renesancia prenikla aj do Ruska. Európski šľachtici študovali na talianskych univerzitách a potom šírili renesančné myšlienky doma.
Traja najslávnejší humanisti 16. storočia: Erazmus Rotterdamský (Holandsko) — kritizoval nespravodlivosť v spoločnosti. Thomas More (Anglicko) — poradca kráľa Henricha VIII., opísal ideálnu spoločnosť. Niccolò Machiavelli (Taliansko) — v diele Vladár radil, že panovník má byť chytrý a robiť, čo je výhodné pre štát.
Renesancia priniesla aj technické vynálezy: vysokú pec, hodinové stroje (orloje), ďalekohľady a okuliare. Najdôležitejším objavom bola kníhtlač — Johannes Gutenberg, nemecký zlatník a výrobca zrkadiel, vynaliezol tlač s pohyblivými písmenami z kovu (okolo 1440). Princíp: písmená z kovu sa natreli farbou a pritlačili na papier lisom. Knihy sa zrazu dali vyrábať rýchlo a lacno — tlačené knihy pomáhali šíriť myšlienky humanizmu a zvyšovali vzdlananosť.
Leonardo da Vinci bol všestranný génius — umelec, vedec a konštruktér. Zaujímal sa o letové stroje a veril, že všetko sa dá vysvetliť matematikou a logikou. Mikuláš Koperník, poľský kňaz a astronóm, po dlhých rokoch pozorovania dokázal heliocentrizmus — že Zem obieha okolo Slnka, nie naopak. Jeho objav symbolicky ukončil stredovek a zmenil pohľad ľudí na vesmír. Neskôr jeho teóriu potvrdil Galileo Galilei pozorovaniami cez ďalekohľad.
Renesancia = celá epocha (umenie, architektúra, veda). Humanizmus = filozofický smer v rámci renesancie. Vznikli v Taliansku v 14.–16. storočí a od 15. storočia sa šírili do celéj Európy. Kľúčové osobnosti: Mediciovci (Florencia), Gutenberg (kníhtlač), Leonardo (génius), Koperník (heliocentrizmus).