Energiu na všetko, čo robíme, získava telo z potravín. Aj domáca príprava jedla je premena energie — pri varení a zohrievaní sa využíva teplo zo zdroja (sporák, plyn) na úpravu pokrmov. Energia sa stále premieňa z jednej formy na druhú.
Všetko živé si na svoje zachovanie, na rast, pohyb a udržiavanie telesnej teploty vyžaduje energiu. Rastliny a živočíchy sú pre ľudí zdrojom potravy, čiže aj zdrojom energie. Energetická hodnota potraviny hovorí, koľko energie sa z nej dá získať.
Je niekoľko metód, ako zistiť energetickú hodnotu. Laboratórnymi metódami potravinu spálime a vyprodukované teplo udáva jej energetickú hodnotu. Čím viac tepla pri spálení vznikne, tým viac energie potravina obsahuje.
Množstvo energie sa udáva v jouloch, kilojouloch (kJ) alebo po starom v kilokalóriách (kcal). Hodnota sa veľmi často vzťahuje na hmotnosť 100 g danej potraviny — vďaka tomu sa potraviny dajú navzájom porovnávať.
Cieľom pokusu je zmerať, koľko tepla sa uvoľní pri spálení jadra vlašského orecha, a vypočítať jeho energetickú hodnotu na 100 g. Orech sa napichne na špendlík, zapáli a teplom ohrieva skúmavku s 20 ml vody. Zmeria sa nárast teploty vody. Z hmotnosti spáleného orecha (asi 0,2 g) sa potom prepočíta hodnota na 100 g. Pomôcky: špendlík, zátka, hliníková fólia, teplomer, odmerný valec, skúmavka, váhy s presnosťou 0,1 g.
1 kcal je približne 4,2 kJ — preto sú čísla v kJ vždy vyššie ako v kcal. Údaj „na 100 g" je len prepočítavací štandard na porovnávanie, nie reálna veľkosť porcie.
Energetická hodnota = koľko energie potravina obsahuje, zistená spálením, udáva sa v kJ/kcal a najčastejšie sa vzťahuje na 100 g.