Teplo (Q) je energia, ktorú teleso prijme alebo odovzdá pri zmene teploty. Meriame ho v jouloch (J). Ak teleso zohrievame, dodávame mu teplo. Ak sa ochladzuje, teplo odovzdáva do okolia.
Teplo vypočítame vzorcom Q = c · m · (t₂ − t₁), kde Q je teplo v jouloch, c je merná tepelná kapacita v J/(kg·°C), m je hmotnosť v kg, t₂ je konečná teplota a t₁ je počiatočná teplota. Zmenu teploty zapisujeme aj ako Δt = t₂ − t₁.
Ak je Q > 0 (t₂ > t₁), teleso sa ohrialo a teplo prijíma. Ak je Q < 0 (t₂ < t₁), teleso sa ochladilo a teplo odovzdáva. Znamienko nám teda povie smer — či energia prišla alebo odišla.
Merná tepelná kapacita hovorí, koľko energie treba na ohriatie 1 kg látky o 1 °C. Jednotka: J/(kg·°C). Každá látka má inú hodnotu. Tabuľka dôležitých hodnôt: voda 4180 ľad 2100 olej 2000 hliník 896 sklo 700 železo 450 striebro 234 ortuť 140 zlato 129 (všetko v J/(kg·°C)).
Voda má zo všetkých bežných látok najvyššiu mernú tepelnú kapacitu (4180). To znamená, že na jej ohriatie treba najviac energie — ale zároveň si teplo drží najdlhšie. Preto sa more ohrieva pomaly a v noci dlho drží teplo. Zlato (129) má naopak najnižšiu — ohreje sa veľmi rýchlo.
Pre lepšie pochopenie: Predstav si, že horiace slnko rovnako ohrieva pláž aj more. Piesok (nízke c) je za hodinu horúci, ale more (vysoké c = 4180) sa sotva zohřalo. Večer je to naopak — piesok rýchlo vychladne, more stále hreje.
💡 Na zapamätanie: Q = c · m · Δt — tri veci ovplyvňujú teplo: z čoho to je (c), koľko toho je (m) a o koľko sa to ohrialo (Δt).